Kto si, čo si...

Rada pozorujem spokojných ľudí. Rada skúmam, tú ich iskru v očiach a to ich zvláštne príjemné vyžarovanie. Raz im nechutne závidím, tých dokonalých manželov, dokonalú prácu, rodinu, priateľov... a raz u nich hľadám, aspoň ako také nešťastie, aby som si mohla povedať, že sa mám sa o čo si lepšie.

Po uslzených chvíľach, po dňoch, keď sa budete mračiť na cudzích ľudí, si uvedomíte, že si samy tvoríte život. Aké klišé, viem. :)

Nechcem písať ani o tejto dobe, plnej internetu, mobilov a neosobnej komunikácie. Každý to poznáme, v podstate každý tým žijeme a sme toho súčasťou. Dôvod, prečo to spomínam, je ten, že tiež som zvykla viniť spoločnosť, skazené ľudstvo za môj zdanlivo neúspešný, neradostný, neplnohodnotný a neviem aký ešte, život...  

Môžete sa presviedčať, že spokojným ľuďom zhora darovali viac šťastia alebo, že sa dobre narodili. Môžete sa ďalej presviedčať, že za ten stav, ktorý majú a o ktorý sa možno aj nevedome starajú, že zaň môžu minimálne. A naďalej, môžete poslúchať, že vy nie ste hoden spokojného života, alebo, ak nie ste k sebe celkom krutí, uveríte myšlienke, že dobré vás čaká. Niekde v budúcnosti. Ďalekej. 
Ale čo z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa ráno zobudíte je dnes?

Človek si potrebuje aj poplakať, aj pobúchať si hlavu o stenu. Ale všetko má svoje hranice... Nepoznám jedného nešťastného človeka, ktorý by mal úžasný život. Divná veta, že? Druhá moja otázka avšak je, poznáte ľudí, ktorí majú veľa vecí pekných, vydarených v živote a sťažujú sa?

Presne tak, život je presne taký, aký si tvoríte, ako sa oň staráte a ako ho vnímate.

Úprimne, chcela by som patriť, medzi ľudí, ktorí majú cieľ a idú si za ním. Ktorých nič nepoloží. A s víťazným pohárom skáču, radujú sa.

Neviem asi som zle naprogramovaná.

Mohli by sme sa zahrávať so slovíčkami, čo je to nešťastný človek a čo je úžasný život. Ale viete, ide mi o to, že viem veľmi presne, čo to znamená ľutovať sa, nehľadiac na to aké katastrofy, či banality človeka trápia.

Každé ráno totiž v kúpeľni, v zrkadle, vidím takého jedného nešťastníka. :)

A UŽ MA TO, sakra, NEBAVÍ.